Dvaja Básnici

Tu píšem riadky novým perom,

bo precitol som opäť hlboko.

Či len plytko zaberám opäť veslom?

Ni sám netuším či plavím sa ďaleko.

Deň sa mení v noc a úsmev sa strieda s bolesťou

zo strachu, zo šedých dní, z neistoty,

neviem, a túžim poznať, čoho cit je to predzvesťou.

Len Ty pero si mi večnou nevestou.

Voda sa čerí, dym stúpa z cigarety.

Rastieme. K nebu hľadíme.

Zo žien stávajú sa krásne kvety,

do snov vstupujú nám keď spíme.

A ja im chcem citovať nežné slová,

o tom ako Dnes milujem svoj deň,

o mladosti ktorá je iba vtedy niečo hodná!

O tom že písať chcem len preň.

Také sny o Vás snívajú Básnici,

ktorým ulahodili Vaše oči.

My stali sme sa zločinu citu vinníci,

a zhrešíme vždy keď zrak Váš do nás vkročí.

Veď len pozrite aké ódy o vás píšeme,

v tichu, srdce sa nám vtedy uzdravuje

Vy nás tým kriesite, z popola vzídeme.

Čistý pred Vás, nech Vám úsmev na nebi poletuje

Slnce už zapadá, nechystám sa odísť s ním.

Nečakajú ma fľašky plné vín.

Budem tancovať s Múzou, tanec krásnych chvíľ

a neskončím pokiaľ do sna o Vás nevstúpim.