4. apríla 2011, Prečítané 1 807x, Jozef Bendík
Tu píšem riadky novým perom, bo precitol som opäť hlboko. Či len plytko zaberám opäť veslom? Ni sám netuším či plavím sa ďaleko. Deň sa mení v noc a úsmev sa strieda s bolesťou zo strachu, zo šedých dní, z neistoty, neviem, a túžim poznať, čoho cit je to predzvesťou. Len Ty pero si mi večnou nevestou. Voda sa čerí, dym stúpa z cigarety. Rastieme. K […]
Pokračovanie článku
