Dvaja Básnici

Si vŕba tancujúca s vetrom Si breza , čo sa skláňa nad riekou Si príroda po daždi, útly strom Sklamaný, zradený….na veky vekov Som blesk, čo zapálil údolie Som cigareta, čo horí v tráve Som oheň, čo po tíšky tlie Som líška, Judáš, nádor v hlave Ja som príčina a Ty si dôsledok …Zákon akcie a reakcie… Tak prečo Ty horíš a ja plačem?…..

Svet ako z omaľovánky, Ľudia, slobodní vtáci. na modrej oblohe bez prehánky, milujú sa, sú šťastný, smiaci. Facka Budík Zobudí ma každé ráno, pastelky padajú na tvrdú zem. Cigareta vraví : „Dobre ráno Pane i Dámo“ odchádza maľovaný sen. Na dvere klope realita. Milenka pocitov víta deň. Tá exotická Seňorita, vsotí ma do sveta štyroch stien. […]

Tak som tu , ďalšie „zlaté“ mesto nocou zahalené, prebúdza sa zo slávy teraz peniaze ukazujú sladké gesto. Poď dnu kto je pozlátly! Mne nepatria tieto bary, lampy ani ulice Môj domov, v diaľavách, ďalekých spí. Srdce odišlo mi do cudzej vesnice. Tak som sám, v „zlatom“ meste, už sa len sní. Báseň na stole , na papieri zostala mi. riadky svedectiev […]