Dosť bolo o smútku, ten prežije všetky perá.
Radosti je málo, závidím komu v srdci spieva
Občas, sa to i mne pošťastí, pre žene bytosti z neba.
Keď rozhorí sa v dotykoch neha.
To najkrajšie na svete mi je blízko, a zároveň tak vzdialené.
Poézia hladí ma cez noci prebdené.
Tu sa schovám . Hľa ako je tu čarovne, ako je tu tíško.
Budem ju šepkať, do uška keď príde láska opäť blízko.
Potom sa usmeješ. To je symbol šťastia,
to mi postačí a pocity dávne ale verne známe sa ku mne vrátia.
A znova bude cukor sladký . Telá splynú najintímnejším stykom.
Na chvíľočku, tak mi to už je zvykom.
Čo krásne príde, čas časom odplaví,
zostane spomienka, vrezaná na večnosť kdesi v záhlaví.
Celá debata | RSS tejto debaty