Tu píšem riadky novým perom,
bo precitol som opäť hlboko.
Či len plytko zaberám opäť veslom?
Ni sám netuším či plavím sa ďaleko.
Deň sa mení v noc a úsmev sa strieda s bolesťou
zo strachu, zo šedých dní, z neistoty,
neviem, a túžim poznať, čoho cit je to predzvesťou.
Len Ty pero si mi večnou nevestou.
Voda sa čerí, dym stúpa z cigarety.
Rastieme. K nebu hľadíme.
Zo žien stávajú sa krásne kvety,
do snov vstupujú nám keď spíme.
A ja im chcem citovať nežné slová,
o tom ako Dnes milujem svoj deň,
o mladosti ktorá je iba vtedy niečo hodná!
O tom že písať chcem len preň.
Také sny o Vás snívajú Básnici,
ktorým ulahodili Vaše oči.
My stali sme sa zločinu citu vinníci,
a zhrešíme vždy keď zrak Váš do nás vkročí.
Veď len pozrite aké ódy o vás píšeme,
v tichu, srdce sa nám vtedy uzdravuje
Vy nás tým kriesite, z popola vzídeme.
Čistý pred Vás, nech Vám úsmev na nebi poletuje
Slnce už zapadá, nechystám sa odísť s ním.
Nečakajú ma fľašky plné vín.
Budem tancovať s Múzou, tanec krásnych chvíľ
a neskončím pokiaľ do sna o Vás nevstúpim.