Dosť bolo o smútku, ten prežije všetky perá. Radosti je málo, závidím komu v srdci spieva Občas, sa to i mne pošťastí, pre žene bytosti z neba. Keď rozhorí sa v dotykoch neha. To najkrajšie na svete mi je blízko, a zároveň tak vzdialené. Poézia hladí ma cez noci prebdené. Tu sa schovám . Hľa ako je tu čarovne, ako je tu tíško. Budem ju šepkať, do […]
Pokračovanie článku