Rutina

5. novembra 2010, Jozef Bendík, poezia

Svet ako z omaľovánky,

Ľudia, slobodní vtáci.

na modrej oblohe bez prehánky,

milujú sa, sú šťastný, smiaci.

Facka       Budík

Zobudí ma každé ráno,

pastelky padajú na tvrdú zem.

Cigareta vraví : „Dobre ráno Pane i Dámo“

odchádza maľovaný sen.

Na dvere klope realita.

Milenka pocitov víta deň.

Tá exotická Seňorita,

vsotí ma do sveta štyroch stien.

Jozef Bendík