Dobrý večer, prišli sme Vás pohladiť, poláskať, v čase Vás zastaviť,úsmev rozžiariť. Och áno, mi sme sa báli že už neprídete, ale dnes ste tu, opäť, znova si snami užijete. Hovoríte ešte, stále a donekonečna, len mi to vieme tak nežne, vniesť Vám slasť doneba Vôňa tela, od ramien, dole, dole, až po kolená. Cítite funguje to, zastavila sa planéta.

Snívam o Vás už mesiace ba aj roky, nevravte mi že nič nevidíte. Nezáujem z Vás strieľa do mňa broky. Jemná ku mne ste len keď sníte. To snáď nie, to je lož čo vravíte. Ja mám len strach z Vášho citu trochu, ale ste to Vy kto vždy z cesty odbočíte skryjete sa pred lúčmi slnečného svitu Inokedy ….. zas prudko bežíte, až sa Vám nohy samé pletú. […]

Dosť bolo o smútku, ten prežije všetky perá. Radosti je málo, závidím komu v srdci spieva Občas, sa to i mne pošťastí, pre žene bytosti z neba. Keď rozhorí sa v dotykoch neha. To najkrajšie na svete mi je blízko, a zároveň tak vzdialené. Poézia hladí ma cez noci prebdené. Tu sa schovám . Hľa ako je tu čarovne, ako je tu tíško. Budem ju šepkať, do […]

Tieňová divadelná inscenácia Smrekovej najkrajšej ľúbostno lyricko-epickej skladby v podaní členov Divadla hudby. Dielo rozoberá nielen tému lásky ako trvalej hodnoty človeka, ale aj jej samotnú filozofiu. Skladba zaznamenáva istý posun od zážitkovosti k reflexívnosti v tvorbe autora. Divadlo sme hrali 23. marca vo Vysokoškolskom klube Elam. A tu si ho môžete pozrieť […]

Čo som ? Na tu otázku odpoveď nepoznám. Ako by som aj mohol. Odpovedal by som buď, sebecky alebo utrápene. Tak radšej pomlčím, nech povedia ty navôkol. Možno básnik, pre toho komu lahodia moje slová. Možno dáždnik, pre toho kto skryje sa ku mne. Možno potešenie, pre dámu čo podomnou stoná. Možno dym unikajúci z cigarety potichu a nežne. Jedine […]

Tu píšem riadky novým perom, bo precitol som opäť hlboko. Či len plytko zaberám opäť veslom? Ni sám netuším či plavím sa ďaleko. Deň sa mení v noc a úsmev sa strieda s bolesťou zo strachu, zo šedých dní, z neistoty, neviem, a túžim poznať, čoho cit je to predzvesťou. Len Ty pero si mi večnou nevestou. Voda sa čerí, dym stúpa z cigarety. Rastieme. K […]

Ba či sa to stalo či je to Bá sen? Nepoznám, no namaľujem o tom Báseň Povedz Báseň, povedz. No len riekni niečo krásne, nech každý vidí, čo nikomu nie je jasné. Ukáž tu v poli skrytú medz. Roztancuj v srdci pocit slastný udupaný pod rohožou, v svetlom dni. Zastav čas! Mimo sny. Krič! A nech je tvoj krik hlasný. Schovaj a ukry to tajomstvo, čo len tebe bolo dané. A […]

Svet ako z omaľovánky, Ľudia, slobodní vtáci. na modrej oblohe bez prehánky, milujú sa, sú šťastný, smiaci. Facka Budík Zobudí ma každé ráno, pastelky padajú na tvrdú zem. Cigareta vraví : „Dobre ráno Pane i Dámo“ odchádza maľovaný sen. Na dvere klope realita. Milenka pocitov víta deň. Tá exotická Seňorita, vsotí ma do sveta štyroch stien. […]

Tak som tu , ďalšie „zlaté“ mesto nocou zahalené, prebúdza sa zo slávy teraz peniaze ukazujú sladké gesto. Poď dnu kto je pozlátly! Mne nepatria tieto bary, lampy ani ulice Môj domov, v diaľavách, ďalekých spí. Srdce odišlo mi do cudzej vesnice. Tak som sám, v „zlatom“ meste, už sa len sní. Báseň na stole , na papieri zostala mi. riadky svedectiev […]